Prečo e-learningový obsah zlyháva skôr, než sa dostane k študentovi

Predstavte si bežnú situáciu vo firme, kde tri rôzne tímy absolvujú rovnaké compliance školenie v priebehu dvoch týždňov. Reporty pritom vyzerajú ideálne, miera dokončenia presahuje 90 % a výsledky testov sú konzistentné naprieč tímami, takže na prvý pohľad všetko funguje presne tak, ako má.

O dva týždne neskôr sa však začnú objavovať auditné nedostatky. Nie náhodne, ale opakovane, pričom zamestnanci vynechávajú presne tie kroky, ktoré boli súčasťou školenia, alebo ich vykonávajú v nesprávnom poradí. Keď sa ich na to opýtate, väčšina si síce obsah dokáže vybaviť v základných obrysoch, no nie spôsobom, ktorý by im pomohol ho reálne použiť v praxi.

Takáto situácia sa často vysvetľuje ako problém doručenia (delivery issue), či už ide o platformu, načasovanie alebo nedostatočné opakovanie. Lenže ak sa rovnaký vzorec opakuje naprieč rôznymi programami, ktoré sú inak dobre nastavené, postupne prestáva dávať zmysel hľadať chybu práve tu.

Skutočný problém totiž vzniká oveľa skôr priamo v tom, ako je e-learningový obsah navrhnutý ešte predtým, než ho niekto prvýkrát otvorí. V momente, keď sa na to začnete pozerať z tejto perspektívy, začnú do seba postupne zapadať aj všetky ostatné časti problému.

Keď e-learningový obsah rastie, jeho štruktúra sa začne rozpadávať

e-learningový obsah zvyčajne nezlyháva preto, že by bol nesprávny. Problém vzniká skôr v tom, že sa postupne rozširuje bez toho, aby sa menila jeho štruktúra.

Predstavte si onboarding v banke, kde jeden procesný modul prešiel štyrmi cyklami aktualizácií. Každá zmena bola opodstatnená, pribudla nová výnimka, doplnilo sa vysvetlenie alebo sa upravili regulačné požiadavky. Nič z toho nebolo zbytočné, no štruktúra zostala rovnaká, zatiaľ čo objem informácií neustále rástol.

V určitom momente sa tak zamestnanec prestáva orientovať v procese a začne sa orientovať len v množstve informácií. Keď sa na takéto moduly pozriete s odstupom, začnú sa objavovať typické problémy:

• Priorita nie je viditeľná
  Základné kroky aj zriedkavé výnimky sa nachádzajú vedľa seba, takže používateľ si musí sám určovať, čo je dôležité, hoci toto rozhodnutie malo vzniknúť už pri návrhu.
• Všetko je vysvetlené, nič nie je zvýraznené
  Obsah síce obsahuje detailné vysvetlenia, no neukazuje, čo si treba zapamätať pre prácu a čo si stačí neskôr dohľadať.
• Tok obsahu nekopíruje reálne úlohy
  Sekvencia modulov dáva zmysel pri čítaní od začiatku do konca, no nezodpovedá tomu, ako sa úlohy vykonávajú v praxi, kde sa podmienky menia.
• Opakovanie nepodporuje zapamätanie
  Podobné informácie sa objavujú na viacerých miestach, no namiesto upevnenia vytvárajú drobné rozdiely, ktoré skôr mätú.
• Dĺžka nahrádza jasnosť
  Keď sa niečo zdá zložité, riešením býva pridanie ďalších slidov, čo však problém nevyrieši, ale ešte viac prehĺbi.
• Nie je jasné, aký má byť výsledok
  Používateľ síce prejde celý modul, no nedokáže presne pomenovať, čo má robiť inak.
• Obsah sa nedá použiť v momente potreby
  Dizajn počíta s tým, že sa k obsahu bude vracať, no v praxi si nikto nepustí celé školenie kvôli jednej konkrétnej informácii.

Žiadny z týchto problémov sa pritom pri kontrole neukáže ako zásadný. Obsah pôsobí kompletne, no keď sa tieto nedostatky spoja, menia spôsob, akým používateľ informácie spracúva.

Miera dokončenia zostáva vysoká, pretože modul sa dá jednoducho prejsť, no zapamätanie klesá, keďže štruktúra nepodporuje jeho reálne použitie.

A v momente, keď sa štruktúra začne oslabovať na tejto úrovni, ďalšie dizajnové rozhodnutia problém už len zosilňujú namiesto toho, aby ho riešili.

Dizajn nezlyháva. Len začína na nesprávnom mieste

Väčšina návrhov e-learningového obsahu začína rovnakou otázkou: čo všetko musí obsahovať školenie. Táto otázka sama o sebe nie je nesprávna, no je neúplná, pretože prirodzene vedie k tomu, že sa pozornosť sústreďuje na pokrytie obsahu namiesto jeho použiteľnosti.

Tímy následne zbierajú podklady, overujú informácie a vytvárajú moduly, ktoré obsahujú všetko, čo by mal používateľ vedieť. Oveľa menej priestoru sa však venuje tomu, ako bude tento obsah fungovať po skončení školenia a či ho bude možné použiť v reálnych situáciách.

Viditeľné je to aj v procese hodnotenia. Kontroluje sa presnosť, potvrdzuje sa úplnosť a posudzuje sa logická nadväznosť jednotlivých častí. Len zriedka sa však kladie otázka, či si používateľ dokáže z modulu vybrať konkrétnu informáciu a použiť ju priamo pri práci bez toho, aby musel predchádzať celý obsah od začiatku.

Vzniká tak medzera, ktorú je ťažké odhaliť, pretože na prvý pohľad nič nepôsobí problematicky. Obsah je správny, zážitok plynulý a používateľ ním prejde bez väčších prekážok.

Lenže v reálnej práci sa mení poradie krokov, rozhodnutia nie sú lineárne, kontext sa neustále mení a jednotlivé kroky sa preskakujú alebo sa k nim používateľ vracia. V tomto momente sa ukáže, že školenie nedokáže reflektovať realitu, v ktorej má byť použité.

Práve tu sa často pristupuje k vizuálnym úpravám, ktoré majú zvýšiť zapojenie a zlepšiť celkový dojem z obsahu. Vizuál síce dokáže zmeniť to, ako školenie pôsobí, no nemení to, ako funguje.

Vizuálne úpravy zvyšujú pozornosť, nie pochopenie

V jednom produktovom školení boli statické moduly nahradené animovanými walkthrough videami, čo sa na prvý pohľad prejavilo veľmi pozitívne. Interakcia sa zlepšila, zamestnanci trávili viac času na jednotlivých obrazovkách a spätná väzba bola už v prvej fáze hodnotenia výrazne lepšia.

Keď však mali tímy pracovať s produktmi v reálnych situáciách, objavovali sa tie isté chyby ako predtým. Nie viac, nie menej. Presne tie isté.

Zmenila sa síce pozornosť, no pochopenie zostalo rovnaké.

Ak e-learningový obsah jasne neoddeľuje to, čo má používateľ urobiť, od toho, čo má len vedieť, zostáva toto rozhodovanie na ňom. A väčšina používateľov si ho nevie správne nastaviť.

Výsledkom je, že používateľ modul dokončí, prejde testom a pokračuje ďalej, pričom dáta v systéme vyzerajú bezchybne, no reálny výkon sa nemení.

Metriky dokončenia neukazujú, kde sa učenie láme

Dokončenie školenia patrí medzi najjednoduchšie sledovateľné metriky, no zároveň patrí medzi tie, ktoré sa najčastejšie nesprávne interpretujú. Vo väčšine firemných eLearning systémov sa totiž považuje za základný ukazovateľ úspechu, a ak zamestnanci moduly dokončia a prejdú testami, automaticky sa predpokladá, že sa aj niečo naučili.

Keď sa však na tie isté programy pozriete s odstupom niekoľkých týždňov, začne sa objavovať úplne iný obraz.

• Testy overujú pamäť
  Otázky vychádzajú priamo z obsahu, takže sa dajú správne zodpovedať aj bez toho, aby človek vedel danú úlohu reálne vykonať.
• Krátkodobá pamäť drží výsledok
  Informácie sa udržia dostatočne dlho na dokončenie modulu, no postupne sa vytrácajú, pretože nie sú štruktúrované na ďalšie použitie.
• Navigácia sa stáva návykom
  Používateľ presne vie, ako sa modulom preklikávať, no nevie z neho rýchlo vytiahnuť to, čo potrebuje v reálnej situácii.
• Závislosť od kolegov pretrváva
  Aj po absolvovaní školenia sa zamestnanci radšej obracajú na kolegov, keď riešia konkrétne situácie v praxi.
• Sebavedomie nezodpovedá dokončeniu
  Tímy síce školenie absolvovali, no pri samostatnej práci nie sú isté.
• Zmena výkonu je nejasná
  Aj keď dôjde k zlepšeniu, je ťažké jednoznačne prepojiť ho so školením.
• Spätná väzba zostáva v systéme
  Dáta ukazujú, kto čo dokončil, no neodhaľujú, ako obsah funguje mimo samotného modulu.

Tieto signály poukazujú na rovnaký problém. Obsah síce bol dokončený, no nebol navrhnutý tak, aby sa dal reálne použiť.

V momente, keď si to firma uvedomí, prestáva riešiť spôsob doručenia a začína sa sústrediť na samotnú štruktúru obsahu.

Obsah postavený na explainer videách mení spôsob, akým sa učenie používa

Zmena prichádza v momente, keď sa e-learningový obsah zredukuje na to, čo používateľ skutočne potrebuje v konkrétnom momente, teda priamo v bode, keď má vykonať určitú úlohu.

V jednom operačnom prostredí boli dlhé a neprehľadné moduly rozdelené na krátke explainery, pričom každý z nich bol zameraný na jednu konkrétnu činnosť. Používateľ tak už nemusel prechádzať celé sekcie, ale vedel si okamžite otvoriť presne ten krok, ktorý práve riešil.

Nezmenil sa pritom len formát, ale aj správanie.

Používatelia začali obsah využívať priamo počas práce, nie len počas samotného školenia. Namiesto snahy zapamätať si všetko sa vracali k tomu, čo práve potrebovali, čím sa prirodzene vytváral priestor na opakovanie v kontexte.

Postupne sa tak zlepšovalo aj zapamätanie, pretože štruktúra obsahu podporovala jeho opakované využitie v reálnych situáciách.

Práve v tomto bode začínajú mať explainer videá skutočný význam. Nie preto, že sú kratšie, ale preto, že jasne ukazujú, čo má používateľ urobiť. 

Digitálne vzdelávanie sa tak prestáva vnímať ako samostatná aktivita a stáva sa prirodzenou súčasťou každodennej práce.

Kde v tomto procese vstupuje mynd

mynd pracuje v bode, kde tieto problémy skutočne vznikajú – ešte pred doručením, ešte pred výberom formátu, priamo v samotnom e-learningovom obsahu.

Zameriava sa na to, ako je e-learningový obsah štruktúrovaný, aby zodpovedal reálnej práci. To znamená pochopiť, ako zamestnanci jednotlivé úlohy vykonávajú, kde vznikajú chyby a aké informácie potrebujú v konkrétnych momentoch.

Na základe toho sa e-learningový obsah preusporiada. Nie tak, že sa len rozšíri alebo skráti, ale tak, aby jeho štruktúra umožnila používateľovi rýchlo identifikovať, čo má urobiť, bez toho, aby musel prechádzať celý modul.

Explainer formáty sa v tomto prípade nepoužívajú ako cieľ, ale ako výsledok dobre nastavenej štruktúry.

V prostredí, kde sa tento prístup aplikuje, je zmena viditeľná najmä v tom, ako e-learningový obsah používatelia využívajú po školení. Vracajú sa k nemu, využívajú ho v praxi a postupne sa naň začínajú spoliehať.

A práve v tomto bode sa vzdelávanie prestáva merať len cez reporty a začína sa reálne prejavovať vo výkone.

Čo je potrebné zmeniť pri hodnotení tréningového obsahu

Väčšina firiem dnes hodnotí školenia podľa toho, ako vyzerajú a či sú pre používateľov zaujímavé, čo sú síce viditeľné faktory, no samy o sebe nestačia.

Oveľa dôležitejšie je začať skôr, teda pri samotnej štruktúre; e-learningový obsah musí byť navrhnutý správne od začiatku.

Základom je položiť si niekoľko jednoduchých otázok: dokáže používateľ rýchlo nájsť konkrétny krok bez toho, aby musel prejsť celý modul znova, vie na prvý pohľad rozlíšiť, čo je kritické a čo je len doplnkové, a dokáže obsah použiť priamo počas práce, nie len po jeho dokončení.

Ak na tieto otázky nie je jasná odpoveď, problém vzniká ešte pred samotným doručením. V takom prípade nepomôže ani lepšia platforma, ani viac interaktivity.

Zmena musí prísť na úrovni obsahu a to v jeho štruktúre, jasnosti a reálnej použiteľnosti.

mynd pomáha firmám prepracovať tréningový obsah tak, aby podporoval reálnu prácu, nie len jeho dokončenie. Rezervujte si konzultáciu a pozrite sa spolu s nami na váš obsah. Pomôžeme vám ho nastaviť tak, aby prinášal merateľné výsledky.