Zážitkové vzdelávanie (immersive learning) v rámci firemného vzdelávania? Výhody, využitie a ROI

Firemné vzdelávanie v dnešnej dobe už dávno nie je len o čítaní manuálov. Zážitkové vzdelávanie pomocou technológií, ako sú virtuálna realita (VR), rozšírená realita (AR) a 3D simulácie, prenáša zamestnancov priamo do realistických a interaktívnych situácií. Výsledky pritom nie sú len mierne lepšie, ale zásadne odlišné. V porovnaní s tradičnými formami dosahuje až približne 80 % mieru zapamätania oproti 20 %, učenie je až štvornásobne rýchlejšie a vedomosti sa prirodzenejšie prenášajú do praxe.

Zároveň prináša niečo, čo klasické školenia nedokážu, a to behaviorálne dáta, ktoré neukazujú len to, že zamestnanec modul dokončil, ale aj to, ako sa reálne rozhoduje a či je schopný dané úlohy zvládnuť.

Problém dnešného vzdelávania vo firme

Firemné vzdelávanie sa vo veľkých spoločnostiach často mení na mechanické odklikávanie kurzov a úloh v systéme, kde ide skôr o splnenie na papieri než o skutočný prínos. Zamestnanci len rýchlo prejdú jednotlivé časti, vyplnia testy a pokračujú ďalej bez toho, aby si z toho niečo naozaj odniesli.

Ebbinghausova krivka zabúdania pritom jasne ukazuje, že to, čo si ľudia zapamätajú po učení, rýchlo klesá a bez opakovania sa veľká časť informácií stratí už počas prvých 24 hodín. Situáciu ešte viac podčiarkuje fakt, že takmer 49 % zamestnancov priznáva, že povinné školenia si len rýchlo prejdú očami, namiesto toho, aby sa do nich skutočne zapojili.

Práve tento rozdiel medzi tým, že je kurz formálne dokončený, a tým, čo ľudia reálne vedia použiť v práci, ukazuje, kde tradičné vzdelávanie zlyháva.

Čo je zážitkové vzdelávanie? Definícia, pre tých, ktorí rozhodujú

Zážitkové vzdelávanie je spôsob vzdelávania, ktorý zamestnancov prenesie priamo do realistického digitálneho prostredia. Nie sú v ňom len pasívnymi pozorovateľmi, ale aktívne sa zapájajú do rôznych situácií. Robia rozhodnutia a vidia ich dôsledky, a to všetko v bezpečnom prostredí bez reálneho rizika pre firmu.

Od bežného eLearningu sa líši v jednom zásadnom bode. Vyžaduje si akciu. Nestačí obsah len sledovať alebo čítať, zamestnanec musí konať a aktívne sa zapojiť do situácie.

Tieto hlavné formáty fungujú odlišne a každý z nich sa hodí na iný typ školení:

Virtuálna realita (VR)
Používateľ sa pomocou headsetu ocitá úplne v digitálnom prostredí a má pocit, že sa nachádza priamo v danej situácii. Vďaka tomu je virtuálna realita ideálna pre rizikové a komplexné situácie, ako sú krízové scenáre, práca s nebezpečnými zariadeniami alebo napríklad aj medicínske postupy.

Rozšírená realita (AR)
Rozšírená realita dopĺňa reálny svet o digitálne informácie, ktoré sa zobrazujú cez okuliare alebo mobilné zariadenie. Najlepšie funguje ako podpora priamo pri práci, napríklad keď technik vidí postup opravy krok za krokom priamo na zariadení.

3D simulácia
Pri 3D simuláciách sa zamestnanci dostávajú do interaktívnych situácií, ktoré fungujú aj na bežných zariadeniach, ako sú notebooky, tablety alebo mobily. V porovnaní s klasickým eLearningom dokážu ľudí zapojiť oveľa viac a nevyžadujú žiadny špeciálny hardvér, preto sú najdostupnejším riešením pre väčšinu firiem.

Porovnanie týchto formátov

Výber správnej formy nie je primárne o technológii, ale o tom, ako je vzdelávanie nastavené. Závisí od miery rizika, rozsahu nasadenia a najmä od správania, ktoré chcete u zamestnancov zmeniť.

Zážitkové vzdelávanie vs. tradičné školenie: Čo hovoria dáta

Rozdiel medzi týmto typom vzdelávania a tradičnými formami je najviac viditeľný v troch oblastiach. V tom, čo si ľudia zapamätajú, ako rýchlo sa učia a ako dokážu vedomosti preniesť do reálnych situácií.

Rýchle porovnanie vzdelávacích prístupov

Záver je pomerne jasný. Zážitkové vzdelávanie výrazne zlepšuje zapamätanie informácií, skracuje čas zaškolenia a zároveň prináša dáta o správaní, ktoré tradičné formy nedokážu zachytiť.

Čo prináša zážitkové vzdelávanie s mynd v praxi

1. Lepšie zapamätanie informácií a ich využitie v praxi
Ľudia sa najlepšie učia tým, že veci reálne robia. Práve preto im situácie z praxe pomáhajú nielen lepšie si zapamätať informácie, ale hlavne ich vedieť použiť v praxi.

2. Rýchlejšie dosiahnutie samostatnosti
Školenie môže byť až 4x rýchlejšie, vďaka čomu zamestnanci trávia menej času mimo práce a rýchlejšie začnú pracovať samostatne.

3. Merateľné dáta o správaní
Nesledujete len výsledky testov, ale aj konkrétne rozhodnutia, chyby a postupy, ktoré zamestnanci počas simulácie robia.

4. Bezpečný tréning rizikových situácií
Možnosť robiť chyby bez reálnych následkov je dôležité, najmä v oblastiach, kde ide o bezpečnosť alebo prácu s ľuďmi.

5. Konzistentné školenie naprieč celou firmou
Každý zamestnanec dostane rovnako kvalitné školenie bez ohľadu na to, na akej pobočke či lokalite sa nachádza.

Kde zážitkové vzdelávanie prináša najvyššiu návratnosť investície (ROI)

Zážitkové vzdelávanie nie je vhodné pre každú situáciu. Najväčší prínos prináša vtedy, keď zvolíte správny formát pre konkrétny typ školenia. Najlepšie funguje najmä tam, kde záleží na presnosti, rozhodovaní a práci v náročných podmienkach:

Bezpečnostné školenia

Simulácie krízových situácií alebo práce s nebezpečnými materiálmi umožňujú zamestnancom trénovať reakcie bez reálneho rizika. Vďaka tomu sa tieto situácie lepšie zvládajú aj v praxi a počet incidentov klesá.

Tréning technických zručností

Zamestnanci si môžu nacvičiť obsluhovanie a údržbu zariadení v kontrolovanom prostredí bez rizika poškodenia drahého vybavenia.

Onboarding zamestnancov

Onboarding pomáha novým zamestnancom rýchlejšie sa zorientovať a pripraviť na prácu tým, že si vopred vyskúšajú reálne pracovné postupy, systémy a rozhodovanie ešte pred tým, ako začnú pracovať naplno.

Compliance školenia

Namiesto pasívneho osvojovania pravidiel sa zamestnanci učia rozhodovať o ich použití v praxi, čo zlepšuje pochopenie aj ich dodržiavanie.

Rozvoj leadershipu

Manažéri si môžu vyskúšať náročné rozhovory alebo konfliktné situácie na nečisto, čo zvyšuje ich istotu pri reálnych interakciách.

Pozrite si, ako sa zážitkové vzdelávanie využíva v reálnom firemnom prostredí:

Reálna návratnosť zážitkového vzdelávania

Prínos vzniká v momente, keď sa vzdelávanie prestane vnímať ako náklad a začne sa merať podľa toho, aký má naozajstný dopad na výkon. Konkrétne sa to prejavuje takto:

• Skracuje čas školenia, vďaka čomu sú zamestnanci rýchlejšie pripravení pracovať. 
• Odstraňuje opakované náklady, ako sú napríklad cestovanie alebo závislosť od lektorov.
• Znižuje počet chýb a incidentov, a tým aj prevádzkové a compliance riziká.
• Zvyšuje produktivitu, pretože zamestnanci sa rýchlejšie naučia to, čo potrebujú.

Vo firmách s viac ako 500 zamestnancami sa investícia do tohto typu vzdelávania zvyčajne vráti v priebehu 12 až 18 mesiacov. S každým ďalším školením sú potom náklady na jedného zamestnanca výrazne nižšie ako pri tradičných formách školení.

Model celkových nákladov vlastníctva za 3 roky

Porovnanie nákladov za 3 roky ukazuje, že zážitkové vzdelávanie začína s vyššou investíciou, no postupne prináša nižšie náklady na jedného zamestnanca.

Zážitkové vzdelávanie si vyžaduje vyššiu počiatočnú investíciu, no pri väčšom počte zamestnancov sa z hľadiska nákladov stáva najefektívnejším riešením. Dôvodom je najmä to, že odstraňuje opakované náklady na realizáciu školení a znižuje dlhodobé náklady na vzdelávanie.

Prečo sa väčšina projektov nedostane za pilotnú fázu

Väčšina firiem sa zasekne už v pilotnej fáze najmä preto, že im chýba: 

• jasne určená zodpovednosť medzi L&D, IT a prevádzkou
• premyslená stratégia tvorby obsahu
• pripravenosť na integráciu s LMS a xAPI
• konkrétny plán nasadenia hardvéru
• spôsob merania výsledkov prepojený na reálne ciele firmy

Často kladené otázky (FAQ)Immersive Learning

Chcete zaviesť zážitkové vzdelávanie vo svojej firme? Náš tím vám pomôže navrhnúť škálovateľné vzdelávanie zamerané na reálny výkon, ktoré prispôsobíme vašim potrebám.